Zákazník nakupuje očami. A preto musí byť všetko vystavené tip top, hovorí Stano Kaľavský, šéf medzinárodného tímu merchandiserov. Rozprávali sme sa nielen o tom, čo je to merchandising, ako vznikajú koncepty pre vystavenie tovaru, ale aj o Stanovej kariérnej ceste od predavača po vysoký manažérsky post.
Čo si má laik predstaviť pod pojmom merchandising?
Krásnu a funkčnú predajnú plochu.
Cieľom merchandisingu je, aby predajne vyzerali dobre, zákazník sa tu cítil príjemne a tovar lákal na kúpu.
Našou úlohou je aj naviesť zákazníka na veci, ktoré sú pekné a trendové. Snažíme sa zákazníkov inšpirovať, a preto ich cielene vedieme k veciam, ktoré sa trochu odlišujú od štandardu. Ten si totiž zákazník nájde vždy.
Ako a kedy si vo firme začínal? Ako si sa dostal k merchandisingu?
V Möbelixe som začínal v roku 2010 ako predavač v malom nábytku v Bratislave. V úlohe predavača som prešiel všetkými oddeleniami, aby som nakoniec zakotvil v oddelení malého nábytku ako vedúci. Pol roka som bol v Trainee programe a potom nasledovala pozícia vedúceho predaja v Banskej Bystrici, v Prahe Kolbenova, Ostrave a nakoniec v Bratislave.
Už ako vedúci predaja som mal neustále nutkanie výstavy vylepšovať, presúvať gauče, stoly a maľovať kóje. Premiestňovať veci stále dookola tak, aby sa lepšie predávali, nachádzať ideálne miesta a štýly prezentácie. To si v Bratislave skrátka niekto všimol a dostal som ponuku prevziať merchandising nábytku CZ/SK. Prijal som a jazdil po celom Česku a Slovensku.
Vtedy mi konateľ spoločnosti, pán Šulc, povedal, že keď robím nábytok, nebolo by od veci pridať aj bytové doplnky, veď to patrí k sebe. Takže som pod seba dostal aj merchandising bytových doplnkov. Potom pribudlo deko, a ako sa rozbehli nové stavby, začali sme robiť kompletný merchandising.
Robil som výstavby v rámci ČR a SR, potom pribudlo Poľsko. Jazdili sme už aj na výpomoc do Francúzska, Rumunska alebo Švajčiarska. Vtedy som začal cítiť, že chcem viac rozhodovať a byť priamo pri zdroji. Vždy ma lákalo robiť Rakúsko a Nemecko. Onedlho prišla ponuka, šiel som na pohovor, vybrali ma a teraz už rok robím medzinárodný merachandising. V brandži som celkom 8 rokov.
Tvoj kariérny rast bol dosť strmý…
Ja som si vždy šiel za svojim cieľom. Keď som bol predavač, chcel som sa stať vedúcim oddelenia. Keď som bol vedúcim oddelenia, chcel som byť vedúcim predaja. Mal som merchandising nábytku, chcel som viac a dostal som merchandising pre bytové doplnky atď. Pokiaľ si cieľavedomý a ideš tomu naproti, tak sa výsledky dostavia.
Čo je tvojim ďalším cieľom?
Chcem zjednotiť štruktúru všetkých pobočiek v Európe. Rád by som dosiahol to, že keď sa urobí niečo nové, tak všetky krajiny dostanú informáciu, či to chcú a či na to majú podmienky.
Neoddeľovať krajiny bývalého východného bloku od Nemecka s Rakúskom. Zmyslom je, aby gró Mömaxu a Möbelixu bolo vo všetkých krajinách rovnaké. Keď prídeš na pobočku v Slovinsku, Rumunsku alebo Švajčiarsku, tak by 60 % všetkých konceptov bolo rovnakých, aby tam bol náš jasný rukopis.
Je skvelé, že už teraz sa všetko deje v európskom meradle. Napr. keď kolega navrhne niečo super a vedenie to schváli, koncept sa prenesie na všetky pobočky v Európe
Čo sú to koncepty a ako vznikajú?
Koncept je spôsob vystavenia nábytku a bytových doplnkov vrátane dekorácií. Vzniká vždy v spolupráci s nákupcami. Tí majú niekedy predstavu o tom, ako by mala vyzerať prezentácia nového tovaru a my tú predstavu meníme na realitu. Inokedy je tvorba konceptu čisto na nás. Koncepty často vznikajú pod našimi rukami priamo na ploche, kedy napr. skúšame varianty umiestnenia stolíkov a kobercov k sedačkám tak dlho, až sme spokojní. Pri bytových doplnkoch premýšľame, ako presne výrobok do regálu umiestniť, aby po tom tovare zákazník siahol.
Riadime sa aj trendmi, ktoré sú stanovené na rok-dva dopredu. Momentálnym trendom je drevo, takže ho logicky máme všade. Akonáhle je všetko zladené, objednáme tovar a materiál a vytvoríme vzorovú realizáciu. Návrh konzultujeme s vedením a nákupom, a pokiaľ je všetko ok, tak ho nasadíme na všetky pobočky.
Aké ťažké to je presadiť?
Je ťažké presadiť novinky. Zmeny musím pripraviť tak, že sa to musí páčiť šéfovi nákupu, konateľovi, majiteľovi… Než idem prezentovať, tak to musím veľmi dobre pripraviť. Všetko konzultujem s dekoratérkami, inšpirujeme sa na Pintereste a hľadáme aktuálne trendy.
Všetko jednoducho musíme skĺbiť. Keď chcem, aby sa kóje preklápali ďalej, musíme zohľadniť naše štandardy. Každá kója má svoju funkciu: hrací kútik, kresliaci kútik, kútik pre psa, tých funkcií je veľa. Máme tiež minimálnu/ maximálnu dekoráciu – viac kvetov, menej kvetov, viac kníh, menej kníh.
Spomínal si, že koncept je spoločný pre celú Európu a keď sa niekde niečo podarí, tak sa to okamžite preklápa na ďalšie pobočky.
Áno, rastieme tak rýchlo, že napr. v Bratislave II sme nanovo urobili kúpeľne, o mesiac neskôr v Berlíne skúsili ešte niečo iné, lepšie. Takže nový koncept z Bratislavy už vlastne nie je nový. Neustále sa posúvame dopredu, a to ma jednoducho baví. Mám totiž v tíme ľudí, ktorí chcú. Ja by som bez mojich ľudí nebol nič. Ja im dám len nápad a oni začnú tvoriť. Sú presne zohratí a ja viem, čo komu mám zadať tak, aby ten nápad realizovali a dotiahli do konca.
Koľko ľudí máš v tíme?
V tíme mám zhruba 40 ľudí. Úzko spolupracujem s dekoratérkou Slávkou Hrdinovovou, ktorá do konceptov vnáša dekoratérsky pohľad. Sme na rovnakej vlne, sme taká nerozlučná dvojica. My jednoducho chceme prerábať, mať neustále nové farby, nové kóje, nový nábytok, nové tapety.
Čo je na tvojej práci najzaujímavejšie?
Kreativita. Aj keď mám momentálne manažérsku pozíciu, kreativita tam je vždy a vždy bude.
Dnes môžeš dohliadať na výstavbu všetkých pobočiek Mömaxu a Möbelixu v Európe. Išiel si vždy za nejakou víziou?
Mojou víziou boli krásne filiálky. Mojím prvým cieľom bolo vytvoriť jednotné koncepty a dostať pobočky na rovnakú úroveň. Neriešiť len správne cenovky, ale hlavne umiestnenie, deko, farby atď. Ja som vlastne vždy sníval o tom, že raz budem na pobočky jazdiť len piť kávu a kochať sa. (smiech) Ale tomu práve predchádzal proces nastavenia konceptov, mravčej práce.
Keď to tak počujem, tak by si niekto mohol povedať, že „merčík“ len jazdí piť na pobočky kávy. Čo je na tej práci najväčšia drina?
Ja som si svoje už fyzicky odmakal. Ako ,,merčíci“ sme prehadzovali sedačky, postele, skrine. S Martinom Rozsypalom sme napríklad dvaja poprehadzovali celé oddelenie spální. Rukami nám prešla každá posteľ, každá skriňa. Bola to fakt makačka. Síce sme tam 4 dni makali do zodrania, ale potom sa zase pozrieš na ten výsledok a povieš si, že to vyzerá skvele.
A na záver trochu osobná otázka. Cesta úspechu je vždy lemovaná obeťami. Aké ťažké bolo dosiahnuť tvoje ciele? Bolo to veľa o obetovaní?
Je jasné, že musíš obetovať čas. Musíš ale hlavne chcieť. Keď niečo chceš, ideš za tým. Keď som 4 dni prehadzoval gauče, dva dni ma potom bolel chrbát. Ale tak to jednoducho je. Tiež cestovanie po pobočkách je náročné. Pokiaľ pracujeme na stavbe, ktorá je 8 hodín cesty ďaleko, tak jednoducho idem. Som tam celý týždeň, pretože to potrebujem. Chcem to mať hotové. Niekedy mám pocit, že 5 pracovných dní je zúfalo málo. Takže to, čo som najviac obetoval a obetujem, je čas.
Čo ti to vyvažuje?
Dobrý pocit. Keď ľudia prídu a povedia, wow, je to super, krásne, páči sa nám to.
